Basnicky.sk

otrokom bez okov, rétorikom bez slov
majstrom splnených snov, falošností vrahov
prameňom tých zdrojom, čo tečú po svojom
a kliatbou bezbrehou, tým tmárskym postojom
čo hatia rozumu, čo hatia poznaniu
hľadia len do slepa svätému imaniu
čo pokľakajú vedome len v prospech čisto svoj
stŕhajú kožu z tváre si, vraj vedú svätý boj
vraj nesú bremená, no masa bezmenná
ich strhá na seba so smiešnou ilúziou na cestu do neba
vystierajú ruky hore, kolená drtí pád
už nespočetný raz, už nespočetný krát
hnev svoj spravodlivým a čestným označia
ak nie je to ich vina, tak potom teda čia?
no predsa tých, čo hľadia vždy priamo do očí,
čo nezohnú sa keď klamstvo zas útočí
čo veria v seba len, čo veria v pravdu len
čo trhajú klietky, bludov ciel boria stien
čo vystupujú z hmiel, čo v tieň sa nekryjú
čo v ňom raz ako vy naveky nezhnijú