Basnicky.sk

nie som viac, než škvrnou na tvári tejto zeme
nesplodím synov, ni dcér, bo mŕtve padne na jej tvár mi semä
nenašiel som brata, sestru, priateľov, lásky žiadne
len pohľady, čo vrhajú a bodajú do chrbta, tak mrazom chladné
nedoplazím sa slepo žiadajúc tvár boha k jeho raju
mňa tí čo poznali, viac nepamätajú si, nepoznajú
zabudli rysov v tvári, zabudli, niet pre nich mňa mena
osudu biče jaziev vetvy ma vopred v cestu poznamená
strom bolesti mi leží v duši, kde srdce už len ticho búši
tam vzadu, tam kdesi kde je hrob dávno mŕtvej nádeje
tak kŕmim sa tu ďalej bolesťou, čo vzhliada na mňa zhora
nech osud môj vás varuje, nech je len nesplnená nočná mora
do hrobu adagio od albinoniho a peer gynt griega smrť assu
barbera, beethovena nech sú posledné a jediné, čo vznesú krásu