Basnicky.sk

Neviem prečo sa to deje
Prečo dážď tak vonku leje,
Práve teraz mám ten pocit
Že mi čosi chýba hoci
Mám všetkého vyše hlavy
Stratila som všetky mravy
Chcem len malé osvietenie
Niečo ako prekvapenie
Ako dávku slabej drogy
Z ktorej budem chvíľu grogy
Nech mám hlavu opäť čistú
Múzu v hlave celkom istú
Možno potom budem písať
Básne čo sa dajú čítať.
Už však tuším čo mi chýba
V srdci bolesť stačí iba
Na napísanie básničky
Či ľúbostnej pesničky,
Z ktorej trpkosť len tak syčí
Z ktorej slovo ľúbim kričí,
Vtedy píšem krutú pravdu
O tom že sa všade nájdu
Ľudia ktorí ubližujú
Ktorí vzťahy pretrhujú
Na ktorých už nechcem myslieť
Ktorých nechcem viacej vidieť.
Teraz však už nemám sily
V tejto tichej prázdnej chvíli
Spomínať na letné časy
Na veselé detské hlasy
Čo sa hrali v pieskovisku
Keď sme boli na ihrisku
Spomínať na západ slnka
Na to ako rieka žblnká
Keď je to už minulosťou
Môžem už len s tupou zlosťou
Hľadieť z okna na oblohu
Pri tom písať ďalšiu slohu
O múze čo neprichádza
O všetkom čo nevychádza
O čase čo všetko strávi
Že sa nikdy nezastaví
Včera dnes a ani zajtra
Čas nezmizne on neschátra
On je otcom každej pravdy
On je svokrom ľudskej zrady
Čas je strojcom môjho smútku
Lebo nemá žiadnu skrutku
Ktorú by som otočila
Z reality vybočila
Bola kdesi v inom čase
Mala múzu v hlave zase
Napísala báseň a ver
Mala by aj lepší záver.