Basnicky.sk

Schúlený v kúte,
bitý do tváre,
nemožný útek
ležím na áre.

Mal som jej uniknúť?
mal som sa vzdať?
či ruku jej ponúknuť
a či odvahu mať?

Ležím tu schúlený
v očiach mám žiaľ,
srdce mám v plameňoch
chcem preč odtadiaľ.

Nieje už odvaha,
nieje už zmysel
vyzliekla donaha
tú moju mysel.

Samota,nenávisť,
prázdnota vo mne
vraví mi že mám ísť,
ísť v noci,nie vo dne.

Tak kráčam do neznáma
s bolesťou v srdci,
je ďaleko do rána
a vyjúci vlci,

chystajú výpravu
na nočný lov,
dokonať nápravu
som nemý,bez slov.

V tej hnusnej čiernote,
v tej hustej hore,
podlieham samote
usínam v nore.

Hlboko v podzemí
trasiem sa sám
už nechcem byť na zemi
všetko Vám dám.

Pod kôpkou ihličia
hnijúca tvár,
možno jej dožičia
a dajú jej dar,

v podobe spomienky
a trápnej vety,
utiahnu remienky
a kúpia jej kvety.