Basnicky.sk

Tak tu to končí, matka Briga?
Ďalej sa nedalo?
Boli sme naivní, keď sme verili...
... a telo bude padať.
Vždy je to tak.
Už od počiatku a bez zmeny.
Bez možnosti záchrany,
bez šance odpustenia.

Briga!
Čas, čas je to, čo potrebujem.
Potrebujem pochopiť,
prečo sú vec tak, ako sú.
Prečo ma obvinili,
prečo neveria.
Nezradila som, nie.
Len som mlčala, nevidela som veci, ktoré videli oni.
S úsmevom povedali: ,,Skap.“
A my sme kapali.

Ó, Briga!
Mám tvoje meno pod nechtami,
viem ho naspamäť.
Bojím sa ťa?
Alebo stránim?
Na každého padne kosa,
telo bude padať.
Chladnými sme sa narodili,
chladní umrieme.

A tu to končí, matka Briga.
Ďalej sa nedalo,
chcela som toho tak veľa povedať,
ale nikto nepočúval, žiaden neveril.
Možno som nebola zrelá na rozprávanie,
možno som nebola vôbec.
Mení sa niečo?
Nie, len sa rozprestiera chlad.
Toto je ten výdych, ktorý znamená svet,
toto je svet, ktorému nestačím s dychom.
Briga, telo padá...