Basnicky.sk

Ticho, čo hlukom tu znie,
vracia sa ránom, nocou odíde.
To ticho, čo si tu nechala,
mučí ma týra, pomaly umieram.

Odišla si rýchlo, rýchlejšie než blesk,
vzala si všetko, všetko čo vieš.
Nemám už nič a možno niečo,
radšej zomrieť hneď než cítiť len vietor.

Prečo tak rýchlo a vobec ako,
bolo to tak krásne, či prázdne preto?
Nepovedala si slovo, ja čakal som márne,
už nemám viac sĺz, viem že už neprídeš.


MB