Basnicky.sk

Rád vraciam sa v spomienkach svetom,
spomínam na detstvo útleho veku.
Rád vraciam sa tam, do polí,
pozerať sa na nebo pri západe, ako horí.
Tam spomienky do tváre sa mi dávajú,
slzami tajomstvá, dávno skryté otvárajú.
Tam spomýnam na potulky, ktoré časom zmizli,
tam spomínam na roky, čo tak rýchlo ubehli.

Spomínam na chvíle, čo sme spolu prežili,
na radosť detských očí, ako krásne žiarili.
Roky ubehli, s riekou splynuli tam,kde sme sa hrávali,
tam kde naposledy sme spolu spievali.

Vraciam sa do detstva, do toho útleho veku,
keď som bol ešte malý chlapec a ty malou devou.
Slzy do tváre, po rokoch tisnúť sa mi žiadajú,
že ty už devou niesi a ja chlapcom útlym.

Len spomienky tu dnes po rokoch mám,
keď do miest, kde boli sme sa vraciavam.
Tu nachádzam to naše čaro, to čoho bolo tak málo,
tu nachádzam pokoj našich detských snov.

Stále pred očami mávam naše sny,
naše túžby, naše spoločné okamihy.
Slzy tisnú sa mi do očí mojich čiernych,
veď spomenul som si na leto, posledný okamih.

Už niesom chlapec, dnes všetko som pochopil,
s tebou nádherné detstvo som prežil.
Vrátiť tak čas, aby rúčky tvoje videl som zas,
aby pochopil som, že detské čaro je v nás.

Dnes už mám krásnych ročkou pár,
no stále do spomienok detstva sa vraciavam.
Tam nachádzam svoj pokoj, svoje sny,
dnes už viem, že nikdy ich nevrátim.


MB