Mám všetko obetovať láske?
Poéziu, strach, vieru v svet?
Zabudnúť, nedať priestor novej vráske
a pustiť sa na nový let?
Čo ak budem lietať a lietať
až raz sa unavím
a vo vetre pochybností sa budem zmietať
a šťastím lásku zahubím?
Nechcem to, nechcem, už nie.
nechcem prísť o časť zo seba
svojou chybou, rozmarom, jednou vetou,
veď každou stratou lásky sa stávam väčšou sketou.
Vír pochybností pri tebe ovieva myseľ
a strach zaplavuje dušu.
Čo by bol vták bez svojich krídel
alebo pero bez tušu?
Obeta je primalá a tak
dávam srdce do vetra
ako malý spevaví vták,
ktorý si na nebi spieva.
Dávam ti túto báseň,
obetujem ti moje krídla.
Dávam ti lásku, srdca vášeň,
dávam ti to, čo nezlyhá
Dátum vloženia 5. 2. 2005 11:57Marihuannita
Slávik
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2965
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lama
no Maja si proste super, z úctou Lama!
22. 3. 2005 12:56 - Ivan Hornak
Toto je vazne dobre
Milujem vtaky
9. 4. 2005 01:28 - nereg. T.Spencer
suhlasim...
2. 8. 2005 16:05