Tak,ako sa loď burkou prebíja,
keď mliečne spenená je hladina,
tak cítim sa ja-unavený a sám,či vôbec v záchranu veriť mám?
Temnota pazúrmi dusí a lomcuje,
ako prízrak úzkosť sa ma zmocňuje,
vydrží ťoľko moja viera?
Veď bolesť ma z vnútra rozožiera...
Možno sa na nebi roztrhnú mraky
a v mori sa objaví ostrovček dáky
do kedy však musím čakať?
ja už nevládzem ďaľej plakať...
Dátum vloženia 15. 11. 2007 22:13úfty - úfty
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2110
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti