Basnicky.sk

Jeden kráčal. V šere diaľky
jeho ozvena slabla a vlhkosť pohľadu
zalial smútok.
Tlkot srdca prehlušil spomienku,
ktorá sa valí bezmocným telom.
Prerastá v chvenie.
Chlad. Si jediný, čo teraz pohládzaš, si ten, čo všetko mi nahrádzaš.
Ty vo mne spíš a ty vo mne precitáš, ty vo mne žiješ aj keď nedýchaš.
Kto to tu stojí, keď na konci idem?
Kto sa to bojí, že z cesty zídem?
Kto sa to díva na všetky činy,
na všetky neviny a viny?