Kráča v snehu tichá a zmierená,
pomedzi kríže drakov.
Spovede zlomených mečov,
krízy krvavých oštepov,
šepot ranených, hroby kohosi.
Vždy sú také isté.
Bez mien a minulosti. Len symbolom.
Hrdina medzi zradcami.
zradca v okvetí hrdinov.
Všetko je jedno. Nikto sa nevráti.
Žili rozdielne, umreli rovnako.
Kráča v snehu tichá a zmierená,
nevedomá si svojej sily zázraku.
Zachránila čosi dávno zavrhnuté a dala mu česť.
Chcela odísť, ale nemala kam.
Domov bol dávno ruinami a cesta zapadla snehom.
Bolo príliš veľa tých, ktorí ju nechceli.
Ona prestávala plakať a zahľadená do diaľok videla svoj sen-
nepoznanú krásnu krajinu za životom,
ktorej hranicu tvorí čas a jej kráľovnou je Večnosť.
Tam kráča. V snehu. Tichá a zmierená s údelom nenávidieť
a povinnosťou milovať tých pod ňou.
Dátum vloženia 14. 11. 2007 10:16Trauma
Tichá a zmierená
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2025
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti