Basnicky.sk

Jeden kvietok , ktorý sa na púšti náhle ocitol uprostred prázdnoty ničoty tam stojí nikto presne netuši čo ho ešte drží pri živote , je to hotová záhada

možno sú to spomienky ľudí , ktorých kedysi stretla na ktorých asi nezabudne
sú očká krásneho dievčatka najlepčšej kamarátky , či pohladenie najlepšeho kamaráta , ktorého už dávno nevidela , prežili tolko spoločných spomienok , zažili toho spolu naozaj dosť , alebo je usmev jej sestry

možno to tak veľmi chce Boh aby žila
možno sú to slzy lások , ktoré sa nenaplnili , lebo nedostali šancu vyrásť a rozvyjať sa
toho dievča ostalo bez mena
ostal po nej len smútok

ten ju tak zvláštne krášlil

V noci , keď na púšt padne noc kvetinka rozmyšľa komu tie spomienky vlastné patia mala by už dávno spať no spánok stále neprichádza ... neprišla na to ako ? prečo ?

niekedy ked v noci usinám počujem v dialke šepot tej kvietinky počujem znieť
je tichý slabí takmer ho nepočuť no jej odkaz znie celkom jasne

nezabudni ľubiť aj ked to niekedy veľmi bolí .