Basnicky.sk

Čakám ťa neustále


Hodiny odbíjajú polnoc,
Ja kráčam nočnou tmou,
Dnes dokážem byť sama sebou.
A súčasne byť tým, kto som.
.
Počúvam ticho noci jasnej,
To ticho je nehlučne hlučné.
Pripomína mi minulú jar,
Keď si tu už opäť nebol.

Sú dni, keď necítim tvoj hlas,
Iba rozmazaný obraz spomienky vidím pred sebou,
Odchádzaš a prichádzaš...
Nemožno ťa mať stále.

U nikoho neostávaš dlho,
Len vypiješ čaj.
Medzitým položíš na stôl nepopísané lístočky,
Popísané osudom.

Teraz otváram dvere
A dnu vojde len studený vietor.
Zamrazí, ohreje a vytratí sa.
Presne ako ty.

Ja však čakám ťa neustále
A ty to vieš,
Ty len teraz nemôžeš,
Ty plníš priania iným.

Ale potom,
Keď ti na viečka bude sadať únava,
Spomeň si na mňa.

Pretože mne stačí len tvoj pozdrav,
Ja chcem len uzrieť tvoju tvár.