Basnicky.sk

Jej Dar

Pozerám z okna...
Nebo je biele, priezračné.
Z neba hľadí na nás žena,
Len tam sedí, a ticho bdie.

Cez rozmazaný oblok
Vidím jej pravú tvár.
A potom, ja sama, len na skok,
Pôjdem si po jej dar.

Ale najprv sa zmením na holubicu
A voľnosť v krídlach budem mať.
Aby ľudia, tak ako nebolo vo zvyku,
Slobodu mohli slobodne užívať.

Nech sloboda mi ruku stisne,
A moja myšlienka mi bozk vtisne.
A nech každý povedať pravdu smie,
A život nech je zlatom ozdobená sieň.

Nech každý za svojím rozhodnutím stojí,
Tak ako stál Ján Hus.
A nech hanbu pravda skolí,
A my prijmime dar Múz.

A odvahu vezmime si páni,
Tak ako tie odvážne dámy,
Nech odvaha ide ruka v ruke s vami,
Aby sa vám nikdy nezavreli života brány.

Nech život je len cesta priama,
Vždy ružami posypaná,
Človek nech nie je nikdy sám,
Aby bolesť nevytekala viac z rán.

A tak, neznámo známi,
Prijmime jej dar.
Aby Matka zotrvávala s nami,
Veď životom nemá kráčať nikto sám.