Basnicky.sk

Poskladala si mozajku z farebných snov nočnej oblohy
a vykročila oproti obrovskému jazeru...
Studený vzduch jej zohrieval tvár,
chodidlá sa jej zabárali do tvrdej hliny,
dážď jej sušil mokré šaty
a papieroví priatelia jej vystali cestu ihličím kvetov.
Nevzdávala sa a kráčala.
Trblietavá plocha viedla jej pohľad ďalej.
Stála pred ňou...
...stačil krok.
No mozajka sa jej vyšmykla z rúk.
Potopila sa na krídlach mŕtveho anjela.
Stáli oproti a smiali sa.
Všetci sa smiali.
Padlo šero a sním aj tisíca slza,
ktorá zlomila posledný list včerajšieho dňa.
Tisíckrát zodvihla pohľad, aby zapálila sviečku,
no nemé bezvetrie ju sfúklo.
Tisíckrát skúšala mozajku znova poskladať,
no našla len čiernobiele sny.
Tisíckrát sa nadýchla,
no viac už nedokáže.