Basnicky.sk

Hodiny na stene tikajú...
...vzad...
Zatváram pomaly svet
čo naučil ma...
...ako sa smiať.

Raz stretnem tvár
čo prezradí mi v slepom šere
kam a prečo...
...má ma viesť
Ten hlasný tieň
čo nemo prišiel do môjho srdca
za svitu tiel

Na dlaň si mi nakreslil
chabý vánok zmrznutého slnka...
...na zemi
Kde bol, kam šiel
alebo či leží...
...stále zranený...na hranici snov
ďaleko od lásky
tam kam ja ísť
už viac nedokážem

Niekedy možno strácam
...a veľa...
No niekedy už nemám...
nič...

Keď ja raz nájdem svojho anjela
čo buď zvedie ma
alebo nechá žiť...
Tak hodiny sa vrátia späť
tam odkiaľ ich tikot začal znieť
...vzad...

A svet sa bude opäť smiať
na vločkách snehu
tvojich pier...

Ak zabudneš čítať
vezmi si šlabikár
a nechaj ho v rukách tlieť
....povedal mi raz niekto
A tak idem a skúsim nájsť svoj svet...