Basnicky.sk

Je sobotne rano,
spominam na Teba,
vcera povedala si ano,
ze je Ti smutno bezomna.

Pamatas ked sme sa valili,
kuframi velkymi?
cestovali vo vlaku,
mladi a bez strachu?

S uzkostou na perach,
musel som to prehryzt,
spomienka na vcera,
uz nieje Tvoj byt.

Kolko si sa smiala,
kym som ja smutil,
mala si ma rada,
kym som Ta mutil?

Teraz uz svita,
na casy ine,
zazitky nase,
ostali v komine.

Sedeli sme spolu,
pred tyzdnom na mlyne,
hrali sme billiard,
teraz uz smutime.

Ideme cestami rovnymi,
cestami kamenovymi,
kracame v rovine,
sem-tam odbocime.

Den uz svita,
svetlo sa blizi,
mojej mysli,
Tvoja spomienka
snad uz viac neublizi.

Sme stale tak mladi
a plni elanu,
stale tak hravi,
varime si kavu.

Skarede kaciatko,
vravis si, ze si,
ja vidim stale vsak,
krasny usmev, oci i vlasy.

Teraz sa priznavam,
Tebe to vyznavam,
Je to vsak priznanie,
Alebo vyznanie?