Cakanie neznasam,
cakanie to nieje blazeny pocit
ako ist do vane,
preto prosim ponahlaj sa,
neotalaj, umudri sa.
To nekonecne cakanie,
rozmyslam ako sa odtial dostanem.
Hodina za hodinou bezi
a takmer mi strasi vo vezi.
Aj fontana zlenivela,
cakania je uz privela.
Kvapka s kvapkou sa mina
a sekunda druhu neobjima,
to nekonecne cakanie,
len kamen na kameni ustane,
chvila dlha, hodin vela,
pizza chladne, pomaly sa blizi vcera.
V sere noci nekonecnej
pride rano o pol siestej,
budik zvoni novy den je
a ja cakam kedy prides.
Neznasam cakanie,
ked chvila ustane,
tak idem radsej do vane,
nech necitim volanie
na to dlhe cakanie.
Dátum vloženia 3. 8. 2007 09:26Woodhill
Cakanie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2055
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti