Basnicky.sk

Vždy na sklonku samoty
do prázdna zavýja
odtrhnutá struna
a prebodávané ovzdušie
vonia fialkami...

Požutá žuvačka
prilepená na spodku stola,
na povrchu tenká blana
zo zábleskov dávnych spomienok.
Chladný mramor utrpel
v boji s tieňmi netopierov
a škrípanie nechtov po tabuli
pohltilo častice vzduchu.
Naše truhly s pokazeným vetraním
sú tak ironicky morbídne.
Čas sa zasekol prekvapený
priveľkými plameňmi
nenásytných ohňov.