Basnicky.sk

Nahlad na dno mna.

Balkon vnima otrasy mojej duse.
Sam som na tomto mieste, len ja a slzy
padaju do jamy tmy stale, vkuse.
Lebo ta co lubim je s inym, och Boze
a mna to jedine mrzi, ach Boze, ci nezachranis
tie uprimne slzy?
A ci ma to dost nemrzi,
ze lubim zase nespravne?
ze opät siaham na dno bytia?
ze nechcem dalej dychat vzduch a sam nim byt?
ze ma moje srdce opät taha blizsie k smrti?
ze rozmyslam naivne ako deti-a bohuzial som to ja!
ze zivot sa mi zase ruca?
ze takto som neplakal este nikdy co som zivy?
ze nerozumiem nicomu?
ze neviem byt bez teba a s tebou nemozem?
ze sa mi hviezdy smeju a aj mesiac mnou pohrda ?
ze som v tom po usi a nezachrani ma ani spasitelov trieda?
ze mi prazdno z puste mojhu vnutra reve tichom do spankov?
ze moje oci ma zase raz zradili?
ze nemam chut ani byt ked niet miesta pre moj cit?
ze trapne riadky zahladzuju moje zufalstvo?
ze som nikto taky, s kym chce clovek byt?
ze mozem aj diabla, anjela, satana ci Boha velebit?
ze moje tuzby budu dalej v pekle hnit?
ze omyl za omylom vyraba moje srdce ako na pase?
ze nie som hodny zit ani v tej najtemnejsej base?
ze nenavidim seba a svoju bezmocnost?
ze som len duch cloveka?
ze zijem uplne naprazdno?
ze som zase zlyhal na celej ciare rozumu?
ze podriadujem cely svoj zivot zradkyni-laske!?
ze och Boze, taketo slova sa mi z pier rynu?
ze spolu so mnou zakliate naveky v rakve hliny zhynu?
ze ta lubim viac ako viem povedat?
ze mi ruky nechcu pisat toto co mi pery diktuju?
ze zase slzy na krajicku dusim?
ze sa cely sebe nacisto uz hnusim?
ze ach Boze, ked ja lubit musim?
ze kam toto cele vedie a preco a naco a nebolo dost trapenia?
Ano, dost ma to mrzi a dokazom su moje slzy.
Odpusti ak mozes a zabudni ak chces.
A prid ked budes potrebovat pohladit,
nemal by som to srdce ta odmietnut.
A prid, ked sa budes citit ako ja teraz,
nemal by som sily povedat ti nie.
A prid ked sa budes citit sama,
nemal by som svedomie nechat ta v tom.
A prid ked ti budu slzy schnut na lici,
nemal by som klud kym by som ich neosusil.
A prid kedy len budes chciet,
nemal by som byt nikde.
A prid ked ti bude chybat smiech,
nemal by som odvahu si ho nechat pre seba.
A prid ked ti to bude vhodne,
nebudem spat v noci, ani vo dne.
A prid ked si na mna spomenies,
nebudem nikde, len cakat v kutiku duse.
A prid kedykolvek, ak vobec...len prid.....

A nech sa deje cokolvek, vzdy budem tu.
Tu pre teba, v dobrom i zlom,
v dazdi i slnku, samote i horsej samote.
A neboj sa ma, som sice blazon, ale iba do teba
a to je ja viem chaba vyhovorka, ale aj take treba.
A skus pochopit, ze cisla su len cisla. Ze co je clovek,
to je vnutri.
A ze co je vnutri, to jedine tvori zmysel zivota...ak teda zivot zmysel ma.
A ak i nema, stale to vnutri place, caka, narieka.....
A rieka slz sa vlieva do nicoty, tak ako po mnohe roky.
A ze Boze zase placem......
A ze nechcem ani o minutu dlhsie zit.
Tvoj trulo.
dátum vloženia
27. 7. 2007 23:34
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. klementyna

    bolo to pekne.....priamo z duse....
    a tej co si to pisal, tak si jej to dal aj citat?...lebo ak by ti aj po tomto odolala tak je ona je trulo a nie TY....

    5. 5. 2008 15:52