Basnicky.sk

Neviem čo písať mám.Neviem kde začať sa dá.Môj život iskru stráca,Šašek bez radosti máva.Tá čo úsmev dáva,tá na kraji stáva a čaká.Problémy sa sami nevyriešia,veď len v tvojej hlave sa mieša.Mieša sa toho veľa čo prednedávnom i včera,prežila si dobré no i tie horšie,krátke a či dlhšie.Keby dobrý človek bola si,radosť by rozdávala si,smútok od iných bravala by si.No ty smútok sama nosíš,Šašek bez úsmevu hračku vloží.Kamarátky zradili,v núdzi možno piati ostali.Píšem čo cítim,ľúbiť už vidím...ako znova zle,premárnené dve,možno i viac kto to vie?Kvôli láske,závisti a či zrady z mojej strany?Prečo sa to robí,prečo to tak bolí?Ja nikomu ublížiť nechcem Šašek vždy plácal:"ešte,ešte!"Neviem kedy prestať mám,kde niečo ako koniec volá sa!S úsmevom na tvári chodievam,no nič napomoci nestretáva sa.Toľko slov povedať by sa dalo.Toľko riadkov napísať by sa tiež dalo.Sú chvíle,chvíle radosti a hojnosti a deň skončí a ja cítim...že niečo chýba mi,že smútok na srdci ostáva mi.Že priateľ bez prestávky odchádza,rýmovať so slzami v očiach už nedá sa.Môj svet dávnou loďou odpláva,keď zo zleho sna sa prebudza.Šašek vďialke malé X.Nevie ďalej ľúbiť a predsa dobrý byť.