Basnicky.sk

Doma sedí len jeden z nás
veď všetko kruté raz odveje čas
Len jeden z nás má oči zvlhnuté
Však čas pohládza len duše stuhnuté

Jeden z nás ticho v noci narieka
veď do topánok občas zateká...
A jeden z nás sa trasie v daždi letnom,
sní o všetkom letnom i o všetkom peknom.

Jeden z nás si plače v posteli osamelej,
rozmýšľa a hádže sucháre duši bdelej.
Jeden z nás iba čaká na návrat druhého,
bdie a tiká očami do rána bieleho...

A tiché slová tiež vyslovil jeden z nás,
od stien sa odrazia, nie sú tu prvý raz.
Jeden z nás proste musel teraz odísť,
naše cesty na pár dní sa rozísť...

Hľadiac len do stropu a počítajúc chvíle,
bdejúc hore dlhšie, než by mu bolo milé,
tak jeden z nás si svoje noci trávi,
tíško čakajúc na všetky možné správy.

Prosiac, aby mohol byť niekde inde úplne,
tichučko jeden z nás na dvere pohľad upne,
či druhý nevchádza... no dvere prázdne zívajú,
tak srdcia ticho v noci snívajú.

Sen lepší ako bdenie,
a tiché utrpenie.
A preto prosím návrat svoj si zváž,
však vieš, netrpí len jeden z nás...

Smutno za Tebou a ticho v noci letnej,
ach, kde sú tie tvoje bozky letmé?
Kde sú tie objatia, ja ako jeden z nás,
pýtam sa, súc v slzách: Kedy vrátiš sa mi zas???

Tichučko zaplačem - netuším odpoveď,
utekám do dažďa, na kázeň či spoveď...
Pomaly unikám, utekám do neba,
kam inam mám len ísť? Ani tam bez Teba...