Basnicky.sk

Prečo som vlastne tu?
Aj napriek výčitke kráčam ďalej.
Kam?
To netušia ani mŕtvoly okolo mňa.
Preto sa pýtam sám seba.

Prečo som vlastne tu?
Pohľadom zase končím len na nej.
Mám?
Vrátiť sa do školy mŕtveho dňa?
A potom posielať správy do neba?

To fakt iba preto som teraz tu?

Veď je to ako deň,
že jej ruka nepatrí mne.
No kráčam vedľa jej krokov
a cítim sa ako jej tieň.
Zavrhnutý aspoň na tisíc rokov
s kameňom srdci,
so silami na dne.

Prečo som vlastne teraz tu?
Prečo jej hľadím do očí?
Prečo si dávam otázku,
keď zmysel už nie je
túžba nekončí?
Prečo sa teda smejem,
keď nie je so mnou ale s ním,
a prečo si každým jej slovom
hlboké rany zasolím?

Aký je zmysel týchto slov,
ktoré sa blízko nás túlajú,
a kde je tá túžba z mojich snov,
ktoré mi spávať nedajú?

Prečo je túžba bez zmyslu,
prečo je zmysel bez túžby,
a prečo, kým spomienky nezmiznú,
ma jej krásnsny úsmev zahubí..?