Basnicky.sk

Sklamana osudom,sklamana laskou
sklamany nou,sklamana nim
vlecie sa preriou
nevie kto s kym
umieraju tuzbou,po nom,po nej
s nadejou lasky pokorenej...

sklamana nim,sklamany nou
sklada rym,ako vzdy o nom.
Bojuju so svojim telom,
odvtedy,co nastal ten prelom,co nevedia,ako dalej,bez ich lasky pokorenej...

sklamany nou,
bo prichytil ju s inym
nevie sa zmierit s neverou
kladie si otazku:A bola vlastne s kym?

dusu ma velmi potupenu,
bo stratil "vecnu" lasku pokorenu.

stastny bol s nou,stastna bola s nim,
vzdy ked ho stretla,dala mu pusu na celo,
teraz ked ho stretne ma vyraz ako mim,
nenavidi ju,
ach,keby sa len vedelo,
ze mrzi ju to teraz strasne,
uz pol roka mu o tom pise basne,
no on vie,ze nikdy jej uz neda sancu druhu,
lebo bolo by to,ako pustit sa do prudu,
sklamanie by bolo opat iste,
a on hlada dievca,
ktore bude ciste.

Tak velmi chcel by zazit,vidiet ju sa trapit,
fnukanim svoj osamely zivot kratit,
zazit odmietnutie na vlastnom tele
a pozerat sa na jej pokazene dni..CELE

No trapi sa aj on,
a chcel by jej preto jednu vlepit.
LEBO ZLOMENE SRDCE,
UZ NEMOZE MU ZIADNA ZLEPIT.