Basnicky.sk

Tak ako tma na veľké mesto sadla
presne tak sa samota do jeho duše vkradla.
Ľudia jemu blízky mu sú tak vzdialení
nikto kto by ho pochopil nenašiel sa na Zemi.
Tak tmavými uličkami sám kráča
do minulosti spomienkami sa vracia.
Zrazu je všetko opät ako živé
zrazu sa celý život pred ním zase hýbe.
Opäť cíti bolesť,zradu,klam
teraz už vie prečo ostal sám.
Mrazivá vášeň jeho dušu spálila
to zradná láska ho takto zničila.

So slzami v jeh tvári sa miešajú dažďa kvapky
v jeho smutnej duši vynarajú sa známe otázky.
Trápi ho to prečo tak dopadol
kladie si otázku či lepší byť mohol.
Pýta sa seba prečo nik mu nepomohol
veď on pre druhých robil čo zmohol.
No ostatní před ním len zrak sklopili
áno už vie-to oni ho takto zničili.
On však necíti nenávisť ale len ľútosť
ešte stále je z neho ľudská bytosť.
Áno to láska z nás robí ľudí
to ona aj nad nepriateľmi ľútosť vzbudí.

On stále v temných nočných uliciach hľadá svetlo
snáď nájde tam to najlepšie čo ho v živote stretlo.
No zatiaľ je úplne osamotený
asi aj preto je svetom nepochopený.