Basnicky.sk

Srdce byje silno, place krvaca!
Boli ho ta velika tarcha, ktoru nosi na svojich pleciach.
Uz nevladze ani dychat, chce sa nadychnut, chytit sa poslednej slemky, no neda sa.
Chcel by to vykricat do celeho sveta, no neda sa.
Boda, pycha srdce moje je plne bolesti a zialu, chce sa ho zbavit, no neda sa.
Tak sa len utapa v slzach bolesti a zialu.
V hlave ma zmatok, prebieha mu nou tolko vela nespoctnych otazok a tak malo odpovedi.
Neda sa mu dychat, neda sa mu, da sa mu len utapat sa v slzach a snit.
Boli ho to, krvaca, tecu slzy potokom, od bolesti sa krci a krici do celeho sveta.
Bolest, narek, kvileni ozyva sa svetom.Posledny pohlad, posledny vydych, srdiecko zomiera, nezvladlo to, v bolestiach a mukach sa odnas vzdaluje a kyva nam z dialky dovidenia navzdy!