Obdobie, ktoré nevedomky plynie,
v ktorom každí terčom minie.
Tie dni, lejúce sa pomaly,
a Ty čakáš, kým všekto sa ustáli...
Čas, v ktorom nič nieje k videniu
a Ty stále nechceš veriť môjmu tvrdeniu.
Veď treba sa už vzchopiť... Tak hlavu hore!!!
Len my dvaja, spolu preplávame nekonečné more...
Dátum vloženia 13. 5. 2005 23:26AcapulcoGOLD
Par dni smutku
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3528
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- AcapulcoGOLD (napísal autor básne)
Heh... Piatok trinasteho... Moja trinasta basen... =) To cislo u mna zacina mat sympatie .
13. 5. 2005 23:29 - Daron
... a preplávame až do našej zasľúbenej zeme,
čo sme si skryli a kde je, len my vieme,
naše šťastie - poklad je tam zakopaný,
vyhrabme ho, zahoja sa v duši rany!...
...to som si dovolil teraz vymyslieť takú malú halušku ktorú mi vyevokovala tá tvoja skvelé báseň... máš jednotku...
14. 5. 2005 01:20 - nereg. AcapulcoGOLD
Hehe... Krasny zaver Daron. =) Aj ja Ti davam jednotku...
14. 5. 2005 11:07 - Tom
basen: vyborna! 1dna
a este by som sa chcel zastavit pri tom Daronovom prídavku Daron. ty si napisal nieco co nieje smutne ani pesimisticke. prave naopak
18. 5. 2005 23:31 - Daron
preboha... fakt... Tom máš pravdu... ja som napísal niečo čo nie je ani smutné a ani pesimistické... to som sa asi pomýlil alebo čo...
25. 5. 2005 11:22 - AcapulcoGOLD (napísal autor básne)
Heh.. Daron, no a? Tak porusime nejake to pravidlo, zmeni sa nadpis a basen vygraduje k stastiu...
25. 5. 2005 22:53