Basnicky.sk

Láska je ako motýľ. Keď ju nahánaš, nechytíš ju, no keď tíško sedíš, ten motýľ sám priletí.

Jedného pekného slnečného dňa som sedel pod krásnym stromom v záhrade. Všade bolo ticho, a krásne prostredie. Všetko bolo také krásne, no zároveň také smutné. Chcel som, aby tam so mnou ešte niekto sedel. Tu zrazu uvidel som v diaľke motýľa, ktorý si okolo mňa len tak poletoval. Motýľ si sadol na moju roztvorenú dlaň, a ja som vtedy hlbko zaspal.

Snívalo sa mi, že som v tej záhrade, a vedľa mňa si ty. Si taká krásna, taká zlatá, si taká vysnená. Vtedy som sa Ti pozrel do očí, a pochopil som jednu vec. Zamiloval som sa do Teba. V Tvojích krásnych očiach je vidieť radosť, ktorou ma zahrnaš, a ktorú mi každý deň dávaš.

Slniečko pomaly zapadá, tma pomaly pokrýva stromy, teplý vietor hľadí naše úsmevy. V srdci cítim niečo krásne, čo mi tam niekto vložil. Je to láska, ktorou som sa do Teba zalúbil. Slnko už zapadlo, pomaly sa ukazujú hviezdy, ktoré na nás vrhajú svoje úsmevy.
Vtedy sa mi ty pozrieš do očí, a naše túhy jeden jediný bozk zpečatí.

Lucia, si moje štastie, si všetko, čo ma dokáže urobiť štastným, si všetko, prečo chcem byť s Tebou navždy...

Lúbim Ťa!