Basnicky.sk

Anjelik18Eva  Zobraziť/skryť lištu autora

Tak to je

Ako to mám povedať, keď mám svoje ústa zlepené?
Ako to mám ukázať, keď moje ruky sú zviazané?
Prečo je to také ťažké???
Môže to byť horšie ako je???
Určite ... ak moje ústa nezačnú rozprávať...
Ale moje ústa sú už voľné
A moje sŕdce je ešte stále prázdne.
Tak sa konečne schop, áno ty,
Ty si ten, ktorý si ma zaslúži.
Tak načo čakáš?Veď som Ti dala znamenie,
Tak konečne konaj, veď nie sme tu večne!
Ale ako vidím, nemáš o mňa záujem,
No nič, veď to hádam nejako prežijem.
Veď život je príliš krátky na to,
Aby som čakala na Teba zlato!
Tak idem ďalej, snáď nájdem šťastie,
Šťastie, na ktoré sa čaká asi večne.
No verím tomu, že raz okúsim lásku,nehu,šťastie,
Že spoznám aj chlapa, ktorý ma bude ľúbiť neuveriteľne!
Tak to všetko závisí od osudu,
Dúfam, že nebudem mať smolu!
Dátum vloženia 27. 1. 2007 23:26
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2306
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre