Basnicky.sk

Každý deň myslím iba na Teba,
kedy prídeš za mnou z modrého neba.
Podáš mi svoju ruku,
ja Ti dám na oplátku tú svoju.

Zobereš ma tam,
kde sa človek necíti sám.
Nikdy som Ťa takého nevidela,
nikdy som sa pri Tebe tak dobre necítila.

Tvoja tvár žiari,
ako vyleštené drahokami.
Keď ma bozkávaš,
cítim sa ako v prekrásnom raji.

Keď ma pohladkáš,
som opäť v siedmom nebi.
V Tvojich očiach radosť vidím,
no ukrýva sa tam aj smútok, to cítim.

Vidím ako sa tešíš z tohto okamihu,
no kráčaš preč bez slov, potichu.
Vieš, že musíš ísť a že je to nesprávne,
odísť a nechať ma tu stáť len tak nečinne.

Tvoj pohľad už nepoznám,
povedz, že je to iba klam.
Že ideš len na prechádzku,
veď spolu zvládneme každú prekážku.

Tak mi prosím prezraď,
Čo je? Nemáš ma už rád?
Neuveriteľne Ťa ľúbim,
túto záhadu vyriešiť ja skúsim.

Ale ty odchádzaš bez slov,
odchádzaš aj z mojich snov.
Aký mohol byť ten dôvod,
opustiť ma a nepovedať ani ZBOHOM?

Tak som ja dopadla,
s omylom som sa potkala.