je mi strašne dusno
stále lepšie chápem tento dej
svedomie ma desí
vysmieva sa mi
ako piesok medzi zubami
škrípe každý verš
som naivný záškolák života
bol by som v škole exceloval
keby ma boli v škole skúšali
z nepochopiteľnej chémie duše
veci ktoré sa stali nepotrebnými
sa raz všetky ocitnú na samote
na mojom ramene sedí anjel
a skormútene prikyvuje hlavou...
Dátum vloženia 6. 5. 2005 16:02goran
SPLEEN
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2472
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- annita
wooooooooooooooooooow
11. 5. 2005 20:37 - Daron
cooooool!!!!
13. 5. 2005 07:08 - nereg. silvika
si jednoducho dokonaly a tie metafory woooow
17. 6. 2005 17:44 - nereg. katalina
Musim povedat, ze pises skvele basne. Vies, o com pises. Aj ked ich pises, ked si nahnevany, vzdy dokazes, ze mas talent. Len tak dalej! Vymysli nieco ked si stastny. Viem, ze to bude perfektne!!!
3. 3. 2006 15:55