Basnicky.sk

Kašmírový- áno, taký je tvoj pohľad,
keď vnikne do mojich izieb, až mám strach cítiť sa slobodná.
nič neskryješ, všetko povie mi
a čo mi zjaví, tomu uverím.

Už mi je to známe,
odkedy na seba pozeráme,
že tvoje myšlienky ti v očiach žijú.
Jedna myslí na mojich trinásť komnát
a ostatné si v nej ruky myjú.
A tam si ony vence vijú z našich púpav snov,
zhýralé, no plné obety sa oddávajú večným citom, v nás skrytých, ako nov.

Ticho sa dotýkam tvojich voňavých žltých vencov
A ty mi svojím horúcim dychom núkaš tých myšlienkových nadšencov.
Ja ich vďačne prijímam deň za dňom
a ony mojej dúhovke šepcú: „Pohľaď, čo je v ňom!“

Stále viac myšlienok sa vplazí do nás,
Vytvoria hmlu, potom puzzle a neskôr...
akože to voláš?
Myšlienková koláž?

Odteraz, keď sa na seba pozrieme,
vždy ich tam nájdeme.
Stále jednu čistú. A ostatné?
Snažia sa ňou zmyť si rany, čo spôsobili tŕne sveta ostnaté.
Sú zakalené matériou.
Nie je to tak trochu aj našou vinou?