Basnicky.sk

Uz na nebi nie su ziadne hviezdy
tak ako jej usmev aj oni zmizli
zmizli do cierno ciernej tmy
a ked sa jej straca usmev na perach vravia jej ži
ale ona uz niekedy nevladze žit
už nevladze svoj smutok kryt
niekedy by sa už ani zobudiť nechcela
radsej by bola naveky stratena
jasne v jej zivote su aj štastne chvile
a niektore su naozaj prijemne
ako prekecane hodiny s kamaratkou
spomienky ako bolo s jej laskou
no u nej štastie vzdy len chvilu pobudne
a pri smutku človek na štastne chvile rychlo zabudne
stokrat si povedala ze už nebude plakať
a pred druhymi o problemoch kvakať
no niekedy sa jej to už neda
a z oka jej vyhrkne nie jedna slza
a takto sa tlači slza za slzou
a ona rozmyšla nad laskou a kazdou nocou prebdenou
uz ani spavať sa jej nechce
lebo sen vzdy do jej hlavky nieco pekne zvlecie
rano sa zobudi a zisti ze sa jej to len snivalo
a pravdou bolo to ze v zivote sa tolko slz prelialo