Každý deň sa trasie zem.
Utíšiť to márne chcem.
Celý svet sa rozpadáva
A ďalší problém z diaľky máva.
Je tu opäť čierny deň.
Rozplynul sa ďalší sen.
Prišlo nové trápenie
A staré ešte stále znie.
Dnes už ozaj nemám síl
A zajtrajšok sa obesil.
Čierna škvrna na duši.
Čo bude ďalej, radšej netuším.
A ďalšie ráno, otváram oči do prázdna.
Vo svojej koži mám pocit, že je nevlastná.
Nič sa nekončí, všetko dávno skončilo.
Už sa len modlím, aby sa to zmenilo.
A takto stále dokola v slučke čiernych dní.
S úsmevom pochybným čakám na ten posledný.
Ťažké sú tvoje skúšky, Bože. Pod krížom padám.
Vždy, keď to najviac v srdci bolí, tak ťa hľadám.
Vždy, keď už neviem ako žiť a prečo dýchať,
Ostáva mi jediná, posledná a pravá pýcha...
Aj keď nádej bude ďaleko,
Len vždy ostať človekom.
Dátum vloženia 3. 1. 2007 13:40MDM
OSTAŤ ČLOVEKOM
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1494
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. brunet75
Toto je niečo, .... ja nemám slov...PERFEKTNé...Aj ja by som raz chcela tak písať....Super za 1.
Malo to štavu, rýmy, cit, všetko podstatné to vyjadrovalo a to sa mi páčilo...ešte raz perfiš...
4. 1. 2007 12:38 - nereg. mikuška
ale no tak, tolko pesimizmu...
Vo svojej koži mám pocit, že je nevlastná.
Aj keď nádej bude ďaleko,
Len vždy ostať človekom.
5. 1. 2007 17:04