Basnicky.sk

Kdesi v diaľke stojí jeden opustený strom.
Uprostred prázdnoty, len tak pod nebom.
Vyzerá, že umiera, listy z neho padajú.
Vo vetre sa navždy nenávratne strácajú.
Korene má zapustené v hĺbke suchej pôdy.
Nedostane vlahu, nedočká sa vody.
Trpí...

V kôre vidieť veľkú jazvu, niečo je tam vryté.
Možno kúsky spomienok a možno slová skryté.
V prachu vedú čiesi stopy, vedú niekam preč.
Pod ním leží hrdzavý zahodený meč.
Na najvyššom konári ešte ostali dve staré hniezda.
V jednom z nich spí vyhasnutá neznáma hviezda.
Strom trpí...

Nikto ani netuší, odkiaľ sa tam vzal.
Prečo je tak osamelý a čo všetko prežíval.
Nikto ani netuší, že bol vrhnutý do tmy.
Že odviate listy sú rozplynuté sny.
Nikto ani netuší, že má nádej vrytú v kmeni.
Že rastie bez vody, z koreňov na kameni.
Nikto ani netuší, prečo mu kôra praská.
A že tie veľké jazvy, to je nesplnená láska.

Nikto ani netuší...
Že ten strom je v mojej duši.