Basnicky.sk

Sebec menom ZIVOT

Stoj,zastav sa na chvilu,prosim.
Ja uz dalej nevladzem musim si odpocinut.
No tak,pocujes?Prosim Ta pockaj.
Len chvilu a potom pojdem dalej,slubujem.

Obzri sa na chvilu na mna,
nebud chladny a bezohladny,
ved sa len pozri,
ako mi z tela strieka krv.

Ze teba to nezaujima?
Tak mi teda povedz,co chces?
Ano,jedine bezat vpred a smiat sa mi.
To ta tesi,v tom si dobry,co?

Tak mi aspon podaj ruku
a pomoz mi vstat!Pocujes?
Si najsebeckejsi zo vsetkych,vies?
Do certa tak uz zastav!

Uz naozaj nemozem a mozno uz ani nechcem.
odmietam uz kracat bez prestania.
Prisiel koniec,ja zastavim a kaslem na teba.
Posledny krat Ti hovorim:,,uz nechcem,chod si,ale bezomna!''

Teraz sa otacas a podavas mi ruku?
Teraz,ked som na dne svojich sil?
Nie,ZIVOT,uz ti neverim.
A preto Ti vravim:,,Uz si ma unavil.''
dátum vloženia
1. 12. 2006 14:45
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre