Basnicky.sk

motylek  Zobraziť/skryť lištu autora

pršííí

Boli sme si taky blízky
len tebe som veril
boli sme na sebe závislí
len tebe bych srdce do rúk vložil
Však medz nás vtrhla láska
prišla jako nevítany hosť
tá sila čo spája ľudí čo ľudí do priepasti láka
no my sme nepowedali už dosť.
Najprv to bolo skvelé
vedel som že ťa mám
no cítil som sa jako väzeň v cele
vždy keď som zistil že ťa nepoznám.
Vtedy prišiel blesk z čistého neba
a ten mi ťa vzal
vtedy prišiel on
puto medzi nami roztrhal.
Vtedy zašlo slnko čo nikdy už nezasvieti
vtedy stratil som to čo mať som chcel naveky.
Už len prší a kvapky padajú
už len prší a mraky sa sťahujú.
Při zvukoch kvapiek aj dážď z mojich očí padá
prečo to spravila veď mala ma rada?
Aj do mojej duše smútok sa vkráda
aj ňu zasiahla táto krutá zrada.
A tak len stojím vonku v daždi a kvapky padajú
stojím vonku v daždi už ani vtáky nelietajú.
Možno vonku bude pekne
no bez tebe mi v duši len prší a pršať neprestane

Dátum vloženia 27. 11. 2006 20:13
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 965
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. motylek (napísal autor básne)

    lidii hodte mi sem neake komenty dikes

    27. 11. 2006 20:30