Smutok,slza sa z oka kotula na zem,
v nej spomienka hlboko ukryta.
Trapi ju prazdno samota len,
myslienka potichu zanika.
Strach,znova sa rodi slza v oku,
nasleduje zasa pad na zem.
Drvi sa o kaluz po mojom boku
a caka kym ju nezdvihnem.
Nadej,teraz z oka kraca
vie,kam vedie cesta jej.
Popod suche,tiche pery,
pada dole-mizne vnej.
Takto mizne kazda myslienka v oku
do kaluze po mojom boku.
To co v ociach zostalo
stoji celkom zamalo.
Len chlad bicuje horiace plane,
v ociach cit uz vyhasol.
Blizia sa k nebeskej brane,
padom hore poklesol.
Básen nemá vložený názov
dátum vloženia
25. 11. 2006 16:29
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah25. 11. 2006 16:29
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti