Basnicky.sk

Spomínaš a tú noc, oblohu posiatu tisíckami hviezd?
Túžil som po tom, aspoň všetky ti zniesť.
Všetky boli aj tak naše, ale jedna svietila pre nás len
Žiadny mrak ju nezkryl, vrhala na všetky tieň.

Nakoniec ju predsa zakryl, ale jej sila rozrástla,
Najsilnejšia bola, bola to hviezda nášho priateľstva.
A tak ona mrak samoty zakryla , na hviezdy tieň hodila,
Možno ten mrak dal hviezde druhú šancu aby zrodila.

Zakaždým čo s úžasom hľadela si na hviezdy,
Ja úžasom bránil sa a stúpal na brzdy.
Nádherná si bola a srdce to videlo ešte krajšie,
Musel som otvoriť oči, aby v noci bolo trochu tmavšie.

Bolo mi prekrásne ale pritom som chcel najradšej umrieť
bolo chladno,ale cítil som teplo, len čo som ťa mohol uzrieť
Srdce by prehlúšilo buchot kostolného zvonu,
A ja som nedokázal prestať milovať zas a znovu.

Pri pohlade ti na pery, som sa cítil tak malý a biedny,
Ale túžil som len z naších pier urobiť jedny.
Nemal by som to vravieť, i keď mi zato tie slova stoja,
Mrzí ma len že už ti nemôžem povedať „moja“:(

Chcem len to najlepšie pre teba, aby si šťastná bola
Vieš,že bedem stáť pri tebe, keď pôjdeš do najťažšieho boja.
Som ten o koho sa môžeš vždy oprieť,
Som ten komu môžeš vždy najlepší priateľ vravieť.