Basnicky.sk

SLOBODNA
Snivalo sa mi, ze som letela slobodna.
Nikto okrem mna taky pocit nepozna.
Unesena lahkostou preletela som ponad moria, zhora som videla ludi, co sa s problemami neustale boria.
Letela som ponad mesta, od vekov sa tam uprimna laska tresta.
Bola som stastim vyzbrojena, nevinnou laskou vrucne opojena.
S rozkosou som bozkavala nebesia, zajtra vsak stastnych obesia.
Vyrovnala som sa rychlosti netopiera, osud mi vecnu lasku odopiera.
Letela som jak blazniva, aka daleka mi bola svetska slava marniva.
Usila som si jemny svetrik z oblakov, uplne som sa vzdialila od tych pozemskych panakov.
Vietor zobral vsetko pochmurne prec, az sa mi z tej bozskosti zastavila rec.
Myslela som, ze som vlietla do raja, moje oci to horko tazko zataja.
Co sa to stalo nahlivo?
Asi mi doslo stastia palivo.
Vsetka slast sa odrazu stratila, tazoba myslienok ma na zem vratila.
Marne som ta prosila o pomoc, kruto si nadomnou rozprestrel svoju moc.
Zranenu si ma nechal krvacat v duchu si ma zacal ako hriesnicu zatracat.
Rano som sa realitu dozvedela, ze som vlastne nikdy neletela.

\Bez nazvu\
Dnes som tu, zajtra nemusim.
Mozno trpkost lucenia zajtra okusim.
Zivot bezi jak divy,na cely priebeh dohliada Boh dobrotivy.
Vcera som mala velky smutok,dnes zazijem relativneho stasia utok.
Zajtra pridem pred teba plna pokory,predvcerom by som pychou prenasala hory.
O mesiac budem mozno na Havaji,no dnes som tu v slovenskom kraji.

-v tej basni Utorkova spominam cloveka, do ktoreho som sa zalubila, je knaz.
UTORKOVA
Zacina noc velmi utorkova.
V mojom vnutri vycina choroba ponorkova.
Utapam sa vo vesmire myslienkovom,
moje srdce spi pod chladnym kovom.
Sprav pre mna daco carovne,
kasli na vsetky signaly varovne.
Chcem sa ta opytat co prave robi Boh,
viem, ze mas srdce slachetne za dvoch.
CO KED
Co ked nic nie je jak ma byt.
Co ked sa stal omyl a ja nemala som na svete byt.
Co ked zajtra pridu po mna cierne mraky,
nezaujato mi povedia: ,,Dievca, zivot je uz taky.''
Co ked skaza moje meno nosi
a vsetko dobre smahom ruky skosi.
Co ked trava nebola nikdy zelena
a na dacom inom som si zodrela kolena.
Co ked zajtra bude sveta koniec,
zazvoni trikrat posledny zvonec.
Co ked sam diabol si po mna pride,
z nasilia nikdy nic dobre nevzide.
Co ked ma pohlti udolie smrti,
moje zle svedomie mi to presvedcivo tvrdi.
Co ked uz na mna nemas slabost,
neurobis mi tym radost.
Co ked je laska hriech,
tak ludia nac ten spech.
Co ked sa zajtra prebudim v inom storoci,
panovacna macocha so mnou poriadne zatoci.
Co ked vsetko na svete je len blud,
viem len, ze ty si moj najkrajsi prelud.

POHREBNA
Toci sa mi toci, zubata pred moje oci.
Pre jej krasne oci, svet sa so mnou toci.
Nemym gestom naznaci ze sa so mnou maznat neraci.
Hovori, ze vela casu mi uz nezostava, zivot sa jej velmi nepozdava.
Mrtvu by ma rada videla, je jej jedno, ze som este nezrela.
Moja smrt znamena pre nu vitazstvo,rada mi predstavi svoje temne kniezatstvo.
Sladkymi recami ma opila,moj zdravy rozum tym zahubila.
Slubila mi vecne stastie,velka tuzba vo mne rastie.
Utulny cintorin mojim novym domovom sa stane,
ktovie ci budem chciet dojst az k nebeskej brane.
Uz ma dostala do svojej moci,uz mi niet rady ani pomoci.
Oddala som sa jej predstavam, sklesla pomaly zaspavam.
Zobrala si moju dusu i telo,daco cierne chvostom zavrtelo.
Viecka mi pomaly otazievaju,ruky sa bezvladnymi stavaju a uz mi pohrebne piesne spievaju.
Chcela som sa vytrhnut z jej pazurov, v dialke som zazrela krasu nebeskych azurov.
Zradny bozk jej zamer specatil,sam diabol ma tak okabatil.
Pomaly klesam do zeme,moje tuzby su navzdy zlomene.
Nepocut ziadne nareky,ja uz odchadzam naveky.
Lucim sa s tymto zivotom,co bude so mnou potom?
Blizim sa k nebeskej brane,anjelsky zbor vyhrava na organe.
Nikto si ma tam nevsima,asi ina cesta caka ma.
Lucifer s radostou ma prijme,este ma aj vrucne objime.
Tak roztrhla sa moja nit,teraz musim v pekle hnit.

Basnicky od Katrenky na mobil
Ajja chcem byt stebou a chcem ostat sama sebou.chcem tvoje peryochutnat,chvilu stebou si naplno vychutnat.chcem tvojim telom prejst jak vanok postavime si z bozkov zamok




Nepokoj
Vietor si spieva starú pieseň,
len tak uprostred dňa ma pochytila neznáma tieseň.
Chrám smútku som si postavila v jedinej minúte,
tak teraz smiať sa ma prinúťte.
Oči strácajú na lesku,
už sa neteším zradnému potlesku.
Stávam sa náhle farboslepou,
rozbité sny sa nedajú prelepiť izolepou.
Život pre mňa naberá falošnosti tón,
prázdnota vyhrala dôležitý maratón.
Zamračená uháňam ulicami,
pocit bezradnosti vracia sa mi.
Zúfalým hnevom vrážam do ľudí,
každý z nich ma hneď rýchlo odsúdi.
Sadám si mlčky na kameň.
Nemám odvahu povedať životu Amen.
Strácam sa v nekonečnom tichu,
v hĺbke som zacítila svoju vlastnú pýchu.
Ovanul ma vietor skromnej pokory,
do dlhého sna sa moja duša ponorí.



Bez názvu
Koľkokrát ťa ešte uvidím kým povieš mi zbohom.
Ach, ako veľmi nebesiam závidím
keď upínaš ruky a zhováraš sa so svojím Bohom.
Viem, že ťa zvodným pohľadom neovplyvním,
ženskými pôvabmi nezvediem.
Tvoj sľub. Neviem sa zmieriť s ním.
Zruš svoj sľub a do raja ťa zavediem