Basnicky.sk

Denne sme zaspávali vedľa seba, tvoje očká boli to, čo som ráno spatrila ako prvé..Nádherný pocit..
Teraz som ďaleko, preč od Teba a premýšľam, čo nás tak dlho delí a spája..
Viem, že láska má veľa podôb, no všetky sú úprimné a nežné ako moja láska k Tebe. Smútim, pretože nemôžme byť spolu, smiať sa a plakať, robiť to, čo by niektorí považovali za hriech a iní za najkrajšiu vec na svete..
Sme, obaja dýchame a žijeme. Omyl. Nežijeme. Len prežívame do doby, kým sa naše oči nestretnú, ruky nespoja a pery nežne nedotknú.
Moju ranu na srdci nevylieči žiadny lekár, bo to nie je bôľ, ktorý sa dá vyliečiť. Predstava, že nie si so mnou ma dusí, mám pocit, akoby sa kyslík nedostával do môjho tela, lebo viem, si inde. Nie so mnou, ale bezo mňa. Niekde tam, kde ráno vychádza slnko, niekde, kde hviezdy a mesiac v noci žiaria na oblohe. Ďaleko. Tak ďaleko, že mám chuť sa za Tebou rozbehnúť, aj keby mi cesta mala trvať týždeň, mesiac, rok.. Je mi to jedno, lebo viem, že sa opäť stretneme.. neviem kedy a to ma trápi..