Basnicky.sk

bonthrop  Zobraziť/skryť lištu autora

Pamätáš?

Je tak ťažké spomínať
a radosť pri tom zakrývať;
je tak ťažké spomínať
a slzy pri tom vynechať...

Pamätáš? Keď sme boli deťmi?
Čítaj ďalej, prosím, ver mi!
Nebolo to tak dávno, ako by si chcela.

Svet bol taký krásny, celý náš;
hrali sme sa často, pamätáš?
Život bežal ďalej, celkom sám.
Myslel som si, že ťa mám....
No ostal mi len prázny rám.

V tom svetle detskej hry
mal som len jednu starosť-
bola si ňou ty.
A v šere toho večera,
keď si pri mne sedela-
ja viem, bola tma,
ale obloha sa belela,
keď videla teba, mňa.

Srdce vtedy volalo:
"...navždy ostanem!"
No bolo to málo.

A ja nikdy nezabudnem,
veď za to to stálo.
Na tú chvíľku šťastia,
na ten krásny pocit.

To srdce tma mi teraz ničí,
ono síce stále kričí,
ale už len do prádzna.

Chýbaš mi od rána do rána.
Dátum vloženia 10. 11. 2006 13:08
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1591
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. SlavoK

    Pekné a skvelé, jednoznačne za jedna u mňa

    10. 11. 2006 18:09
  2. nereg. PeterPavol

    naozaj pekne...to od rana do rana...

    12. 11. 2006 12:01
  3. nereg. Ada01531

    rozhodne pekne u mna je to za jedna

    28. 11. 2006 11:32
  4. nereg. Mirka

    naozaj kráásne,som nevedela, že vieš tak pekne písať

    3. 2. 2007 14:18