Basnicky.sk

Hnede ocka,tmave vlasky,mila tvaricka, v dusi len lasku mala,obcas sa aj pohnevala...To krasne dievca sa volalo Melania...Boli sme najlepsie kamsoky,rozpravali sme si vsetko co nas trapilo.Nase kamaratsvo trvalo od skolky.Mali sme 17,Mel si nasla chlapca,boli stastny,mali sa radi..Trvalo to rok.Ten rok bol pre nu ako prechod cez kraasnu rozpravku,ktora by nikdy nemala skoncit.Ak sa obcas pohadali hned som to od nej vedela,trapila sa koli vsetkemu sa tykalo jeho.Bol krasny oktobrovy dnik,bolo chladno,ale slniecko svietilo.Sedela som pri jazere a cakala tam na Mel.Meskala asi 15 min. ale jej sa to odpustit da.Prisla ku mne so slzami v ockach a hned ma objala.Co sa stalo?! pytala som sa jej,mala doma strasne problemy s mamkou,to ju stale trapilo a plakala koli tomu.Vyliala si pri mne srdiecko a ja som jej s radostou pomohla.Tie problemy s mamkou trvali asi pol roka.Bolo to pre nu obdobie v ktorom netuzila po domove,prave naopak,chcela stale len utekat.Ja s jej priatelom Tomasom sme boli stale pri nej.Boli Vianoce.Po veceri sme sa stretli partia v jednom podniku,kde si kazdy ukazoval dary a boli sme k sebe mili.Prisla Mel,samozrejme ze smutna.My sme ju rozveselili.O 23 sa mala stretnut s Tomasom.Na druhy den uz zrana Mel bola u mna.Co by len doma robila pri mamke.Bol zaciatok februara,ked Mel prisla ku mne,bolo to asi okolo 17:15 so slzami v ociach,myslela som si,ze to bude opat koli mamke,ale nie,bolo to koli Tomasovy,nechal ju.Nechapavo som na nu pozrela,bolo mi strasne,v tej chvili som nevedela co jej ma na to povedat a vedela som,ze chce radu odo mna.Utesovala som ju,ale ona vkuse plakala.Hovorila mi,ze ona bez neho nedokaze zit,ze si nieco spravi,nema zmysel zti na svete bez lasky.V tej chvili som sa aj ja rozplakala,viem,ze Tomas pre nu znamenal cely zivot.Nerozumela som preco jej to spravil.Dni plynuli a Mel bola ako mumia,ked nemusela tak nehovorila,bolo mi to luto,lebo zistila som,ze tekato postupne prichadzam o naj. kamosku ale ja som nic nemohla spravit,citila som sa bezmocne.Blizil sa Valentin a Mel bol z toho este viac smutna.Snazila som sa ju stale utesovat,ale nedalo sa,pribudali k tomu este aj problemi doma.Bolo 14.2 a my sme sa stretli opat partia v podniku.Sedeli sme si len tak pri pivku a bolo nam celkom fajn,aj Mel sa pripajala,hoci len trosku.Asi okolo 22 povedala ze ide domov,nema chut byt von.CHcela som ju odprevadit,ale povedala ze netreba,byvala hned za rohom.Prisla som domov a rano mi volala Melina mamka,ze ci nahodou neviem kde je Mel,lebo nebola celu noc doma.Co???..nechapala som,ved isla od nas o 22...V tom som obvolala celu nasu partiu a sli sme ju hladat.Chodili sme po miestach kde by mohla byt,ale nic,Nemohli sme ju nasjt,strasne som plakala,ten den pre mna trval vecnost,mala som neuveritelny strach.V tom som sa pozrela na mobil,kde som mala neprecitanu sms.Nechapala som,lebo ta sms bola odoslana o 22.30 a mne prisla len teraz.Bola od Mel a stalo v nej: ,, Ahoj milacik moj,dakujem Ti za vsetko co si kedy pre mna spravila,ale uz stacilo,trapila si sa koli mne a to som nechcela,nema zmysel ostavat na tomto svete,ja tu uz nemam co robit.Tomasovy odkaz,ze ho stale LUBIM aj vsetkim okolo,nech sa pre man netrapia,nech neplacu,ja som to tak citila...Pamatas co sme si slubili? ze ak budem stastna ja tak budes aj ty a naopak...Ja stastna urcite budem,len ne tu na svete,tak prosim bud stastna aj ty,staci ak si obcas na mna spomenies zapalenim sviecky...Lubim Vas vsetkich.Posielam poslednu najvacsiu pusu...PAAA tvoja MEL." .... vtedy som sa viac rozplakala,vedela som,ze uz ju nezachranime,bolo mi na nic,zacali po nej patrat,ale jej nikde,netusili sme kde by mohla byt.V tom ma napadlo,ze spominala nieco,ze jej by sa pacila smrt,keby sa utopila.Hned sme bezali k rieke,ked som pozrela dole,bol to pre mna strasny pohlad.Moja Mel tam lezala,nehybne,bezvladne.Jje krasna tvaricka bola zaliata krvou,bola to pre mna nesmierna rana...Koli jednemu chlapcovy skoncila som zivot,mala toho este tolko pred sebou,mohla si najst ineho,ale ona sa zalubila na smrt do Tomasa a to ma mrzi...