Basnicky.sk

Isto sa ma opýtaš či som s nim šťastná, však? Áno, som šťastná :)
Možno sa iba tu tam musím vysporiadať s chvíľami, keď sa uzavrieš do seba a ja ani keby som bola najsilnejšie slnko, tu vrstvu ladu čo nás delí, neroztopím. Vtedy sa stane, že sa na mňa zadívaš, ale vidíš iba stenu za mnou. Ja tam nie som... Nie som nikde. Nejestvujem. Vtedy to boli.
Naposledy, keď som Ta chcela pohladiť, stiahol si sa. Túžba skúsiť to opäť, bola pretkaná strachom, bála som sa. Bol si v tom svojom svete únikov, tak strašne nedosiahnuteľný, tak strašne vzdialený. Vyslobodilo ma, keď som vytiahla kúsok papiera a pero. Bol to zvláštny pocit. Ani som necítila, že premýšľam. Pero samé kĺzalo po papieri a kreslilo akési písmenká, čo sa zlievali do slov, otázok a odpovedi...

Pokiaľ zostaneš? Koľká nezmyselnosť.
Ak si taký, ako som Ta žila teraz, tak je to naozaj hra, a ja som tá skutočnosť, ktorú si nikdy tak skutočne nemohol mat. Som z tých najskutočnejších veci, ktoré sa Ti kedy mohli prihodiť.
Neváž si ma, nemaj ma, a buď šťastný, ale ja viem, že to nepôjde.
Už nemáš srdce? Ak je tak, už nemám, kam sa dostať. Kráčala som po nezmyslenej ceste, ktorú som si sama vytvorila.
Kde si bol? Bol si tu skôr, či prvýkrát si tu bol. A či ten, kto vedľa mňa stal, bol zrovna ten, kto odišiel? Povie mi niekto pravdu, či si mam začať odvykať?“

Trvalo pol hodinu, kým si zaregistroval, že som. Ale potom si sa ku mne privinul, a už bolo všetko dobre. Opäť som Ta našla. Si TO, čo som vždy hľadala. Tieto chvíle pre mňa neznamenajú, že som nešťastná. Ja Ti rozumiem, veľmi dobre Ti rozumiem, až mam chuť plakať, keď cítim, čo prezívaš. Milujem Ta.