Basnicky.sk

Mozno to bude zniet neuveritelne,dokonca to moze vyzerat ako z filmu ale stalo sa to mne a dodnes nedokazem pochopit preco?!
Bolo leto a ja sm musela ist s nasimi do Blavy.Pocas nudnych nakupov som isla v Poluse do kina.Na to nikdy nezabudnem....Sedela som vedla jedneho chlapca a uprostred filmu sme sa zdvihli a odisli.Sadli sme si do McDonaldu a tam sme sa lepsie spoznali.Dozvedela som sa,ze sa stahuje do mesta blizko ktoreho byvam a toto kino bola rozlucka s doterajsim zivotom.
Zacali sme sa stretavat a po case sme zacali spolu chodit.Bol to najuzasnejsi chlapec pod slnkom.Kazdy den bol so mnou a vzdy mi nieco doniesol,hoci len kvet otrhnuti z niecej zahrady cestou zamnou.Bol naj....Nepil,nefajcil,rad sa zabaval a vzdy splnil to co slubil.Vzdy.
Ked ubehol jeden prenadherny rok co sme spolu chodili,prisiel den vyrocia.Prisiel za mnou a povedal ze uz davno slubil bratovi ze pojde s nim do Prahy a brat sa rozhodol ist prave v ten den.Nechcel ist,videla som mu to na ociach,ale chcel pocut odo mna aby ostal.A ja som nechcela byt ta,koli ktorej nesplni to,co slubil.Pvedala som mu "chod den je dlhy a vecer stravime spolu".Nechcel ist no pobozkal ma,povedal lubim ta a slubil ze vecer stravime spolu pretoze "toto je nas den".Este raz ma pobozkal a isiel.Este sa otocil a dufal ze mu poviem "ostan",videla som to,boze tie oci ktore prosia aby mohli byt so mnou.
Cely den som sa tesila len na vecer...
Cakala som ho,no namiesto neho prisla len sprava "Peter mal autonehodu a je na tom velmi zle".V tej chvili som sa rozbehla do nemocnice za nim.Cely tyzden bol v kome a v ten som sedela vedla neho,drzala ho za ruku a prosila ho aby sa prebral,ze bez neho nemam zysel zit.Otvoril oci a poveda"LUBIM TA A VZDY BUDEM NA TO NIKDY NEZABUDNI!!"a zomrel.V tej chvili sa mi zrutil cely svet,stratila som zmysel zit.Sedela som na chodbe nemocnice a plakala.Nikto si ma nevsimal,len ma prekracovali,az kym neprisiel Viktor.Mal v nemocnici mamu choru na leukemiu a snazil sa mi pomoct.Zaciatky bez petra boli tazke...Nebyt Viktora davno by som uz zomrela.Dokazal ma vypocut,rozosmiat a naucil ma rozpravat o petovi a o tom co sa stalo bez toho aby som sa zrutila alebo rozplakala.Dakujem mu za zivot.Casom sa do mna zalubil,velakrat mi to povedal ale vedel ze ja ho mam rada len ako kamarata.Ale dufal ze casom sa ho naucim lubit,dokonca si kupil u nas byt.Nedokazala som si predstavit zit bez neho hoci stale lubim len Peta.A teraz ked som isla studovat do BA chcel ist so mnou,zase si kupit byt len aby bol pri mne ked ho budem potrebovat.Ale uvedomila som si,ze ho nedokazem milovat ako muza a nemam pravo ho oberat o zivotne stastie, tak som nas priatelsky vztah ukoncila.So mnou by nikdy nebol stastny a on si to naozaj zasluzi.Je to pre mna tazke,vzdy ked ho potrebujem a uvedom si ze uz nemam pravo mu zavolat je mi smutno.Ktovie co bude dalej,odisla som na opacnu stranu slovenska aby som od vsetkeho a vsetkych usla.Ani po troch rokoch od Petovej smrti som sa s tym este celkom nevyrovnala.