Basnicky.sk

Mala som šťastie
a bola som s ním sama.
Uzavretá v izbe
vravievala som si sama:
"Bojím sa, že urobím niečo,
čo niekoho zarmúti."
"Bojím sa, že ráno,
keď sa zobudím
a v tvári mi úsmev zaihrá,
sa niekto v diaľave nezobudí.
"Bojím sa, že keď
ja sa šťastne smejem,
niekto silno narieka.
"Bojím sa, že keď
slnko zasvieti,
niekto sa stratí
a nenájdu ho viac."
Smútok bol v mojej duši.
Teraz, keď mám teba
a svoje šťastie som ti dala,
nevravím si už tie smutné slová.
Nevravím nič, lebo cítim,
že nemám strach,
keď vstávam a som veselá,
keď ktosi plače,
ja s ním musím premôcť žiaľ.
Viem, že keď ktosi spadne,
ja mu musím pomôcť vstať
a potom...
potom akoby som mohla mať strach,
keď sme dvaja na smiech i plač,
dvaja na šťastie i prehry...
dvaja na všetko!"