Basnicky.sk

Toto nebude žiadna próza.Tak ak nechcete môžete prejsť hňed na ďaľšiu.Bude alebo je to len príbeh mojej lásky/lások.Mám 15 rokov a myslím si že na svoj vek som sa už dosť sklamala v láske a veciach jej podobným.Začnem asi zaťiaľ najväčšou láskou môjho krátkeho života.Bolo to asi pred rokom a bol to môj spolužiak.Nebolo to žiadne prvopohľadové poblúznenie.Boli sme najlepší priatelia.Stále sme sa smiali a bolo nám spolu fajn.Ale neboli sme na sebe závislí,to nie.No postupom času sme si začali byť bližší ako predtým.Pri našich spoločných bitkách sme akosi cítili,že je nám príjemne čím bližšie k sebe sme.Potom sa nám podarilo byť spolu týždeň daľeko od všetkých a tam sme už naozaj zistili,že to má od priateľstva daleko.Nebolo to nič podobné typu "chceš so mnou chodiť?" a odpovedi "jasné".Jednoducho sme boli spolu a rozumeli sme si aj bez slov.Bola som vážne šťastná ako nikdy v živote.No potom prišli hádky,len tak bez dôvodu.A obaja sme vedeli,že je zle.Tak to skončilo.Ale stále sme boli priatelia a pomáhali jeden druhému vyhrabať sa z toho.Samozrejme som bola veľmi smutná ale snažila som sa navonok pôsobiť v pohode,lebo okolo mňa bolo viac ľudí,ktorí potrebovali pomoc viac ako ja.Myslela som si,že príde obdobie slobody a čas,ked budem bez chalana.No prišiel daľší.Už dopredu hovorím,neľúbila som ho a hanbím sa za to.Pritom som mu to vravela.Viem že som mu veľmi ublížila a ani zdaleka nie osm na seba hrdá.No on mi pomohol zabudnúť.Neskôr som sa pre zmenu rozišla ja s ním.Nemohla som sa viac na niečo hrať.Spočiatku to zobral zle a ja tiež,ale neskôr som zistila,že sa behom týzdňa zmenil od základov.Ostal hrubý,ubližoval každému a viem že keby soms ním ostala už teraz možno chodím po nemocniciach s modrinami po celom tele.Stále o mne hovorí všade,vymýsľa si na mňa hlúposti len aby ma všade očiernil,ale ja osm rada že už nie som s ním.Po ňom som už vážne chcela kľud od všetkých chalanov,lenže teraz zahral svoje osud.Spoznala som chlapca navonok dokonalého.Proste chalana po ktorom by určite vybehla každá baba.A preto mi bolo divné že v podstate dokonalý chalan má záujem o babu môjho typu.Nie som ani najkrajšia a ani ničím až tak extra nevynikám.Ale bolo to tak.Bola to láska na prvý pohľad.A vážne na úplne prvý.Dovtedy som si myslela že človeka musím poznať,ale v tomto prípade som to nepotrebovala.Cítila som sa,ako keby som ho poznala už dlho.S týmto chlapcom som uz dlho a myslím,teda cítim,že to tak aj ostane.Cítim niečo,čo som necítila pri žiadnom.Nie,nemyslím pocit lásky a ľúbenia ale ten pocit bezpečia a viem,že sa nemusím ničoho báť.A daľšia vec na kt. mi záleží aby sa vzťah nestal stereotypným,lebo to vzťah zabíja.To sa zatiaľ nestalo a dúfam,že ani nestane.Lúbim ho každým dňom viac a cítim,že je to človek,s ktorým chcem zostarnúť a deliť sa s ním o všetko....


PS:Viem,že to do prózy nepatrí ale je to príbeh.Príbeh mojej lásky...