Basnicky.sk

bolo nieco pred polnocou a ja som sa neuveritelne doma nudila.to si ani neviete predstzavit,aky je to pocit,ked su prazdniny a vy musite trcat doma,pretoze ta sprosta chripka si vas najde.no,co uz,bola som sama a tak mi nic nebranilo,len tak sa vybrat na dost neskoru prechadzku.este teraz premyslam nad tym,aky to bol nenormalny a dost cudny napad,ale su aj cudni ludia a ja medzi nich urcite patrim.kracala som tmavymi ulicami mesta a vsade novokol vladlo nezvycajne ticho.co sa to tu deje?este som nezazila taky klud a uz tu byvam poriadne dlho.trochu ma to vyviedla z miery,ale nenechala som sa ovplyvnit mojim zvlastnym pocitom a isla som dalej svojou cestou,ktora viedla rovno na cintorin,inak moje oblubene miesto,pretoze podla mna su mrtvi niekedy ovela lepsimi priatelmi,ako ti,ktori vas obklopuku tu,medzi nami zivymi.no a tam sa to stalo,uvidela som nejakeho chalana,ktory bol pri hrobe mojho priatela,bolo to divne,pretoze ten hrob uz dlho nikto nenavstivil pokial neratam seba.oslovila som ho a ked sa ku mne obratil,nemohla som tomu uverit,ja viem,ze to bude zniet ako bachorka,ale je to naozaj pravda a este teraz mi beha mraz po chrbte,lebo to bol on.stal nad vlastnym hrobom a tvaril sa akoby sa nic nestalo,len mi povedal,ze ma pocka a potom akoby sa vyparil.naozaj neviem ako si to mam vysvetlit a co tym myslel a ked sa mam priznat od vtedy som na cintorine nebola.a este tolko ze,ten moj priatel bol zaroven aj mojim snubencom a zomrel kvoli mne.....