Pamätám sa a veľmi dobre ,na ten deň,
kedy smútok v mojom srdi bol len...
Slzy stekajúc po mojej tvári,
srdce utapajúce sa v neuveritelnom žiali,
skrehlo a následne sa rozbilo,
tak sa na mňa všetci neusmievajte tak milo!
Ľudia kráčajú okolo potichy sa smejú,
a mne v hlave stále len výsmechy znejú.
Jesenný vánok zavial všetko štastie vdiaľ,jediné čo mi zostalo je len žial..
Mračná sa stiahli práve nad mojou bledou tvárou,aby ma zaliali stuhnutou lávou.
Slnko sa za nebo skrylo,aby nevidelo to srdce z kameňa ktoré donedávna ešte bilo....
Dátum vloženia 26. 10. 2006 17:57Suzane
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1773
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Suzane (napísal autor básne)
prosím vás napíšte svoj názor autorka...
1. 12. 2006 18:03