Basnicky.sk

Sedim vo svojej chladnej cele a cakam az zacne vyzvanat zvon.Citim,ze mi zo zivota uz vela neostava.O piatej ma vyvedu na sibenicny vrch.Moja svieca uz pomaly dohorieva.Az pride knaz s poslednim pozehnanim,pozriem sa poledny raz na mreze.Bude sa mi tazko odchadzat zo sveta.Snad to bol nejaky omyl,ako zastavit toto nasilie.Je to naozaj koniec,nie je to uly sen?!Povedzte,ze bluznim.Marne sa premaham,aby som nekrical,ale nemam slovKed sa snazim prehovorit,slzy sa mi leju,preco vlastne placem?!Potom vsetkom uz nemam strach zo smrti.Vedel som,ze to musi skoncit.Ked ma garda vyvadza na nadvorie,niekto za mnou vola:,,Boh s tebou." Ale ak je Boh,preco ma necha zomriet?Ako idem mam,cely zivot pred ocami.I ked jeho koniec je blizko,nelutujem.Chyt moju dusu,nez uleti.Daj na moje slova,ver mi,moja dusa bude zit dalej.Teraz ma ale ospravedln,odchadzam.Pojdem za pravdou.Ked ucitis,ze ti zivot unika pomedzi prsty,potom zacnes chapat,ze zivot tu dole je iba ilúzia.